Читать онлайн книгу "Nevoľník"

NevoДѕnГ­k
Luigi Passarelli


Program Price je systГ©m riadenia spoloДЌnosti zaloЕѕenГЅ na digitГЎlnych kreditoch. KaЕѕdГЅ dospelГЅ jedinec je vybavenГЅ mikroДЌipom, na ktorГЅ sa nabijГє kredity v zГЎvislosti na ГєДЌasti na sociГЎlnom Еѕivote. OdmeЕ€ovanie hodnotnГЅch ДЌinnostГ­ poskytuje pripГ­sanie prГ©miovГЅch kreditov a to umoЕѕЕ€uje uЕѕГ­vaЕҐ si Еѕivot v sГєlade s vlastnГЅm profilom. KaЕѕdГЎ osoba s mikroДЌipom je k dispozГ­cii, aby prejavila vlastnГє hodnotu v Еѕivote s cieДѕom preЕѕiЕҐ a dosiahnuЕҐ sprГЎvnu odmenu podДѕa svojej prГ­sluЕЎnosti. Ivano sa v tejto panorГЎme nachГЎdza v ЕҐaЕѕkej a alternatГ­vnej situГЎcii s obmedzenГЅmi moЕѕnosЕҐami voДѕby, je nГєtenГЅ ГєДЌtovaЕҐ s tГЅmi, ktorГ­ stvorili kreditovГЅ systГ©m a vГЅЕЎku odmeny za jednotlivГ© ДЌinnosti.





Luigi Passarelli

NEVOДЅNГЌK



Copyright 2017 Luigi Passarelli

First Edition February 2017

TEKTIME – www.traduzionelibri.it (http://www.traduzionelibri.it/)

PrekladateДѕ Jaroslava HribikovГЎ

www.mikrofilm.it (http://www.mikrofilm.it/)



Original title: The Slave

Original edition: November 2015 by Luigi Passarelli


UUID: 8016db4e-ebb6-11e6-b81f-0f7870795abd

Questo libro ГЁ stato realizzato con StreetLib Write

http://write.streetlib.com (http://write.streetlib.com/)




NevoДѕnГ­k


Bežný deň ako ktorýkoľvek pred ním. Ivano čakal v elegantnej čakárni ambulancie kým naňho príde rad v spolu s chlapcami, ktorí sa narodili v ten istý deň ako on. Stretol iba štyroch či piatich. On bol predposledný. Nikto nerozprával, nepreriekol ani slovka a takto to bolo lepšie. V podstate išlo o určitý postup. Všetci sa ponorili do príručky s pokynmi, ktoré sa naučili naspamäť už v čase školskej dochádzky a v rodine. Zbytočnosť. Bolo jasné, že samozrejmé veci sa obvykle v pamäti ukladali ako prebytočné. V niektorých prípadoch, a tými sa média málokedy zaoberali, sa niečo pokazilo. Ivano nikdy vo svojom okolí nezažil alebo nepoznal príbehy z prvej ruky, pre ktoré by sa mal vážne znepokojovať. Tak ako ostatní, tváril sa zaneprázdnene, akoby ho príručka niečím zaujala, čítal historické informácie o tom, ako boli chlapci v jeho veku povinní absolvovať trojdňovú lekársku kontrolu, aby sa potvrdila ich spôsobilosť vykonávať povinnú vojenskú službu. Takže nič nové. Svet sa vôbec nezmenil. Bol nudný, možno stále nudnejší. Rovnako ako toho leta, keď skončila škola. Bolo to zvláštne leto, kedy sa otvorili dvere do nového života, života na univerzite alebo v zamestnaní. Už žiadne domáce úlohy. Učenie pre učenie bolo preč. Jeho rodina nikdy nebola na dovolenke. On, jediný syn, sa zúčastňoval krátkych študijných výletov v rámci regiónu. Nikdy však netrvali dlhšie ako jeden deň. Rozmýšľal o svojich priateľoch a spolužiakoch. Bolo by dobré, keby s niektorým z nich v budúcnosti spolupracoval. Potreboval by naozaj poriadnu dávku šťastia. Závidel tým, ktorí mali povolenie vycestovať. Odjakživa ho zaujímalo cestovanie. Rozhodol sa študovať na univerzite. Jedného dňa si bude môcť vyberať z rôznych pracovných príležitostí.

„Ivano! Poď, si na rade.“

Jasne, priЕЎiel jeho ДЌas.

KlГЎsЕҐ otГЎzky na adresu programu Price sa neodporГєДЌalo. Е ЕҐastie znamenalo Г­sЕҐ nad rГЎmec. PrekroДЌiЕҐ celГЅ vГЅznam Еѕivota. Existovalo mnoЕѕstvo spГґsobov. PoslednГ© dni ho otec prinГєtil pozrieЕҐ si motivaДЌnГ© video, aby sa pripravil na jeho veДѕkГє udalosЕҐ. Tento deЕ€ bol pre neho pripravenГЅ, odkedy priЕЎiel na svet. KoneДЌne bol tu. StaДЌilo sa len postaviЕҐ z pohodlnГ©ho kresla, zabudnГєЕҐ na doterajЕЎГ­ Еѕivot a nechaЕҐ sa odviesЕҐ sestriДЌkou.

OperaДЌnГЎ sГЎla vyzerala ako ambulancia jeho zubГЎra.

Ivano vedel, Еѕe celГЅ Гєkon bude trvaЕҐ sotva desaЕҐ minГєt. A prГЎve toДѕko mu staДЌilo.

ZruДЌnГЅ anesteziolГіg sa okamЕѕite pustil do prГЎce. Nikto neprehovoril. Ktosi sa z unavenej zdvorilosti usmial na pol Гєst.

Bolo namГЎhavГ© opakovane sa pretvarovaЕҐ. Aj u prГЎve dospelГ©ho ДЌloveka, ktorГЅ stГЎl zoДЌi-voДЌi dГґleЕѕitej udalosti.

TГ­to Дѕudia vЕЎak na to boli ЕЎkolenГ­. Ivano zmobilizoval sily a pouЕѕil techniku vypnutia mysle. Pomohla mu anestГ©zia a pach v sГЎle.

Nestratil vedomie. Kanyla, ktorГЎ mu prechГЎdzala nosovou dierkou sa mu hnusila a vyvolГЎvala dГЎviaci reflex. Musela sa dostaЕҐ do blГ­zkosti epifГЅzy, tam vloЕѕiЕҐ poslednГЅ model mikroДЌipu a vrГЎtiЕҐ sa bez toho, aby spГґsobila vГЎЕѕne poЕЎkodenia.

AЕѕ potom mu napadlo, akГЅ vzЕҐah mГґЕѕe existovaЕҐ medzi organickou a technickou strГЎnkou. Pre neho to znamenalo v podstate jedno a to istГ©. MikroДЌip ani lekГЎri urДЌite nevnГ­mali bolesЕҐ.

O niekoДѕko minГєt bolo po vЕЎetkom. ГљДѕava po vybranГ­ kanyly bola sprevГЎdzanГЎ vyprchГЎvanГ­m ГєДЌinkov anestГ©zie. ZakrГЎtko uЕѕ mohol vstaЕҐ a urobiЕҐ prvГ© kroky do sveta dospelГЅch.

Na jednej strane sa cГ­til akoby sa znova narodil, na druhej akoby oЕҐaЕѕel vedomГЅ si obrovskej zmeny.

„Môžeš vstať, Ivano.“

ГЃno, mohol vstaЕҐ. KГЅm smeroval k recepcii lekГЎrskej ordinГЎcie cГ­til miernu bolesЕҐ hlavy, ДѕahkГЅ zГЎvrat a stratu rovnovГЎhy.

Tam naňho čakala knižka. Jeho súbor s dočasným heslom a opakovanými pokynmi, ktoré už poznal naspamäť.

„Vitaj v programe Price, Ivano!“

Bolo dokonanГ©. ДЊakanie trvalo dlhЕЎie ako vЕЎetko ostatnГ©. V skutoДЌnosti to nebolo niДЌ mimoriadne. MoЕѕno len nГЎsledky mali znaДЌnГЅ dosah.

UЕѕ sa musel iba vrГЎtiЕҐ vlastnou cestou domov a snaЕѕiЕҐ sa, aby nenapГЎchal Еѕiadne ЕЎkody.


* * *

Kráčal naspäť po obvyklej ceste. Ocitol sa pred obchodom, v ktorom sa počas dospievania veľakrát zamiloval do rôznych žien a dievčat. Teraz sa vo výklade nenachádzala žiadna, ktorá by ho nadchla. Napriek tomu urobil pokus, test.

MobilnГЅm telefГіnom ukГЎzal na dievДЌa v bikinГЎch, aby si overil ako funguje Program. Zdala sa spokojnГЎ a srdeДЌnГЎ. ГљДЌet zatiaДѕ nebol aktГ­vny. Ivano nepoznal cenu tejto operГЎcie, ani spГґsob ako vloЕѕiЕҐ dievДЌa do nГЎkupnГ©ho koЕЎГ­ka alebo do zoznamu ЕѕelanГ­.

DievДЌina mu naznaДЌila, aby sa vrГЎtil. Nemohol ju poДЌuЕҐ. Mohol jej vЕЎak rozumieЕҐ. Bolo jasnГ©, Еѕe Ivanov vzhДѕad jej nebol ДѕahostajnГЅ. Е koda, Еѕe mu to vГґbec nebolo po chuti. Ivano odchГЎdzal a rozmГЅЕЎДѕal nad dievДЌatami, o ktorГЅch ДЌasto po nociach snГ­val, a ktorГ© mu robili skutoДЌnГє a zmyselnГє spoloДЌnosЕҐ v jeho fantГЎziГЎch. O tom, ako pomaly mizli z jeho kaЕѕdodennГ©ho Еѕivota. Trocha sa zahanbil. Hlavne kvГґli svojej rodine. HneДЏ na zaДЌiatku mu povedali, aby prestal uvaЕѕovaЕҐ urДЌitГЅm spГґsobom. Aj v tejto dobe znamenalo vytvorenie rodiny nieДЌo Гєplne inГ©. V sprГЎvny ДЌas si nГЎjde sprГЎvnu Еѕenu. KrГЎtke ЕЎtudentskГ© romГЎniky s niektorГЅmi spoluЕѕiaДЌkami mu nepriniesli uspokojenie. VЕѕdy ich preЕѕГ­val tajne a plnГЅ strachu.

Jeho pozornosЕҐ upГєtal ЕѕobrГЎk, ktorГЅ prosil o jedlo. Ivano chcel urobiЕҐ eЕЎte jeden pokus. Ak vЕЎetko bola pravda, chcel pochopiЕҐ rozsah svojej moci.

Namieril svoj mobilnГЅ telefГіn na muЕѕa.

ГЃno, teraz to fungovalo. MuЕѕ mal hodnotu pribliЕѕne tritisГ­c kreditov. Starec so zmrzaДЌenГЅmi nohami, prorockou bradou, ЕЎpinavГЅ ako mГЎlokto a obleДЌenГЅ ako napoleonskГЅ vojak naЕ€ho hДѕadel s vГЅsmeЕЎnГЅm pohДѕadom.

„Tak čo, chlapče! Chceš si ma kúpiť? Zabávaš sa? Kúp darček pre svoju matku! Vezmi ma k sebe domov, daj mi izbu a vlastnú posteľnú bielizeň! V rodine vám budem užitočný, nezdá sa ti?“

Ivano sa vystraЕЎil. Zahanbil sa. Bola to pravda. Fungovalo to presne tak.

NГЎhlivo odiЕЎiel a pritom myslel na Гєctu voДЌi ДѕuДЏom. TieЕѕ na ich praktickГ© efektГ­vne vyuЕѕitie. ГЃno, v Programe existovala eЕЎte jedna moЕѕnosЕҐ voДѕby. Ako vЕѕdy to chcelo iba byЕҐ trocha vЕЎГ­mavГЅ. Alebo prinajmenЕЎom udrЕѕaЕҐ si vГЅhodu. Teraz mal len strach, Еѕe niekto po ceste odhalГ­ jeho pravГє hodnotu a vyuЕѕije to.

Všetci poznali naspamäť základné pravidlo Programu: iba ostatné osoby mohli poznať efektívnu cenu kreditov, ktorú človek vlastnil. Iba cudzie zariadenie bolo schopné ohodnotiť, vlastné nie.

PredtГЅm, neЕѕ sa Ivano vybral do lekГЎrskej ordinГЎcie sa ho otec snaЕѕil upokojiЕҐ, Еѕe vstupom do Programu sa niet ДЌoho obГЎvaЕҐ. Kredity platili ЕЎtandardnГ© pre vЕЎetkГЅch, zГЎleЕѕalo od spГґsobu Еѕivota, ale on sa vedel pohybovaЕҐ a oДЌakГЎval povzbudivГє sumu. Sumu, ktorГЎ by mu zabezpeДЌila slobodnГЅ pohyb.

V kaЕѕdom prГ­pade, Ivano si vedel predstaviЕҐ ДЌo bude po nГЎvrate domov.

Jedno kГЎzanie za druhГЅm. Jedno upozornenie za druhГЅm. Jasne, otec si nenechГЎ ujsЕҐ prГ­leЕѕitosЕҐ znova vysvetДѕovaЕҐ ako sa veci majГє.

EЕЎte ho vedel odhadnГєЕҐ. U nich doma nikdy nechГЅbalo niДЌ zo Е tandardu. Iba moЕѕnosЕҐ cestovaЕҐ sa im nikdy neponГєkla.

SamotnГЅ svet bol pre nich nieДЌo vzdialenГ© a neznГЎme. Jeho rodina mala prГ­stup iba do niekoДѕkГЅch mestskГЅch ЕЎtvrtГ­. A to muselo staДЌiЕҐ.

Jednoducho, svet bol prГ­liЕЎ nebezpeДЌnГЅ na to, aby sa mohlo ЕѕiЕҐ vЕЎade. KaЕѕdГ© cestovanie riadil Program a len mГЎlo ЕЎЕҐastlivcov dostalo prГ­leЕѕitosЕҐ opustiЕҐ svoj AreГЎl pГґsobnosti. Tak, ako to bolo v jeho prГ­pade a v prГ­pade jeho rodiДЌov. A hГЎdam u vЕЎetkГЅch jeho priateДѕov a spoluЕѕiakov.

Ivano cestou prechГЎdzal popred niekoДѕko mГЎlo otvorenГЅch obchodov. Takmer vo vЕЎetkГЅch prГ­padoch iЕЎlo o predajne ДЌerstvГ©ho jedla. Bol v pokuЕЎenГ­ prvГЅkrГЎt v Еѕivote vykonaЕҐ tajne vlastnГЅ nГЎkup. Ktovie, aj keДЏ len jeden cukrГ­k. Na druhej strane si bol istГЅ, Еѕe otec by sa naЕЎtval. Pokazil by mu narodeniny Price. EЕЎte by sa mohlo staЕҐ, Еѕe by sa otec iЕЎiel vyЕѕalovaЕҐ Ochrancom systГ©mu a nakoniec by mu obmedzili vГЅdavky.

Samozrejme, ako dospelГЅ sa musel sprГЎvaЕҐ sluЕЎne a zabudnГєЕҐ na blГЎznivГ© pokuЕЎenia, aby boli jeho blГ­zki spokojnГ­. V podstate sa toho oproti predchГЎdzajГєcim rokom zmenilo len mГЎlo. Nemohol si niДЌ dovoliЕҐ predtГЅm a teraz uЕѕ vГґbec nie. Musel iba ДЌakaЕҐ na sprГЎvny okamih, aby investoval do nieДЌoho, ДЌo bude jeho. UrДЌite nie do nejakej hlГєpeho detskГ©ho cukrГ­ka.

Napokon, musel poДЌkaЕҐ, kГЅm otec skontroluje jeho kredity. Teraz sa chvel pri pomyslenГ­, ako bude ohodnotenГЅ za svoju nГЎmahu, kariГ©ru a vГґbec za celГЅ Еѕivot.

DГґveroval otcovi, ale nie slepo. ObГЎval sa, Еѕe ani on nevie vЕЎetko, Еѕe mu v jeho vГЅpoДЌtoch nieДЌo uniklo. Dokonca sa bГЎl toho, Еѕe jeho spoluЕѕiaci dostali oveДѕa viac. ZahanbujГєce.

ZrГЅchlil krok. K domГЎcemu prahu uЕѕ nechГЅbalo veДѕa.


* * *

Ivano zazvonil na domГЎci zvonДЌek. Nikdy nemal vlastnГ© kДѕГєДЌe. Otec mu utekal otvoriЕҐ. Mal voДѕno ako vЕЎetci otcovia poДЌas narodenГ­n Price.

„Ivo! Dokázal si to, tu si! Poď dnu! Takže ako? Si dojatý? Cítiš sa konečne dospelý? Sadni si, máme pre teba prekvapenie!“

Mama priniesla maliДЌkГє suchГє tortu, s jednou horiacou svieДЌkou navrchu.

VЕЎetci uЕѕ sedeli okolo stola. V skutoДЌnosti nie vЕЎetci. ChГЅbal zvyЕЎok prГ­buzenstva.

Odkedy Program neudeДѕoval dodatoДЌnГ© kredity na darДЌeky k sviatku, nikomu sa uЕѕ nechcelo veДѕmi oslavovaЕҐ.

Ivano sfГєkol svieДЌku a chystal sa odГ­sЕҐ do svojej izby. Mohol na to zabudnГєЕҐ.

Jeho otec vzal svoj mobilnГЅ telefГіn a slГЎvnostne ho namieril na Ivanovu hlavu.

„Si pripravený? Chceš to vedieť alebo nie? Nie si zvedavý? Celé roky som pri tebe stál, radil som ti, viedol som ťa. Stačí iba jedno kliknutie a dozviem sa to. Ach! Hodnotil ťa niekto po ceste domov? Alebo si bol taký neohrabaný, že si o to sám požiadal nejakého okoloidúceho? Čo ty na to, Ivo? Môžem?“

Otec zamieril a okamЕѕite dostal vГЅsledok. Najprv sa tvГЎril vГЎЕѕne a ustarostene. Potom sa uvoДѕnil.

„Ako som si myslel. Presne ako som si myslel. Nikdy sa nemýlim. Však láska? Pozri sa na to!“

Otec predpokladal sprГЎvne. Hlboko v srdci Ivano dГєfal, Еѕe dostal vysokГ© percentuГЎlne ohodnotenie. Nebol na to dГґvod. Bol to iba sen. ГЃno, snГ­val o tom, Еѕe bude lepЕЎГ­, neЕѕ sa ho snaЕѕila presvedДЌiЕҐ krutГЎ realita. PrГ­liЕЎnГ© snГ­vanie sa zdalo zavГЎdzajГєce. Jasne, zГ­skal nejakГє zГЎplatu ako na literatГєre. NapГ­sal si o sebe romГЎn s prГ­liЕЎ krГЎsnym koncom. Bolo naДЌase Г­sЕҐ si oddГЅchnuЕҐ. Bolela ho hlava, rovnovГЎha sa strГЎcala, robilo mu lepЕЎie hГЅbaЕҐ sa, neЕѕ sedieЕҐ.

Torta bola stuchnutГЎ ako vЕЎetky nadmerne konzervovanГ©, musel vypiЕҐ tri pohГЎre vody, aby prehltol jeden kГєsok. SnГ­val krГ©me, ako jedol kedysi.

Ivano s otcom si sadli do obГЅvaДЌky. Mamu zaujГ­malo iba beЕѕnГ© hospodГЎrenie. Riadenie komory, upratovanie, malГ© nГЎkupy. Jej manЕѕel mal oprГЎvnenie nakladaЕҐ s jej kreditmi, pretoЕѕe bola vЕѕdy zlГЎ ЕЎtudentka. Tento fakt jej spГґsoboval depresie a ponГ­Еѕenie na celГЅ Еѕivot. To bol dГґvod, preДЌo sa nezГєДЌastЕ€ovala rada rodinnГЅch rozhodnutГ­, aj keДЏ jej manЕѕel v sГєkromГ­, v manЕѕelskej spГЎlni, ДЌasto klГЎdol otГЎzky, konfrontoval sa, pГЅtal si od nej rady a nГЎzory. LenЕѕe ona odpovedala vyhГЅbavo, niekoДѕkГЅmi slovami. Len aby uspokojila svojho manЕѕela. ChГЅbala jej pГґvodnГЎ rodina a nikto nevedel, preДЌo sa preruЕЎili kontakty. AspoЕ€ nie oficiГЎlne. SpomГ­nal sa iba jeden prГ­beh o zatknutГ­ akГ©hosi prГ­buznГ©ho, niДЌ viac.

Ivanov otec pracoval v ГєdrЕѕbe jedinГ©ho zГЎbavnГ©ho parku v AreГЎli pГґsobnostГ­. Bol to obrovskГЅ park a mal veДѕkolepГє infraЕЎtruktГєru. Ako takГЅ neustГЎle vyЕѕadoval kontroly, technickГ© opatrenia a dozor. Ivanov otec sa stal jednГЅm zo zodpovednГЅch osГґb v tomto sektore.

Jednako, s pribГєdajГєcimi rokmi Ivano prestal navЕЎtevovaЕҐ zГЎbavnГЅ park. Nikdy sa tam nestalo niДЌ novГ©, Еѕiadne aktualizГЎcie, vЕЎetko bolo presne takГ© ako na zaДЌiatku. TakЕѕe ДЌasom stratil o park zГЎujem. Otec mu to nevytГЅkal, jeho prГЎca bola urДЌenГЎ hlavne pre rodiny s malГЅmi deЕҐmi. S istotou vedel, Еѕe Ivanove deti tam raz budГє maЕҐ vДЏaka nemu bezplatnГЅ vstup kedykoДѕvek a na ako dlho budГє chcieЕҐ a to mu staДЌilo. MalГ© privilГ©gium, na ktorГ© bol hrdГЅ. Otcovi staДЌili aj malГ© podnety, len aby nemyslel na inГ© neprГ­jemnosti.

V obГЅvaДЌke Ivano poДЌГєval otcovo rozprГЎvanie plnГ© mГєdrostГ­, ale melancholickГ© a vyДЌerpГЎvajГєce.

Upozornenia aby nekupoval nieДЌo, ДЌo sГєrne nepotrebuje, Еѕe poplatky za univerzitnГ© ЕЎtГєdium obsahujГє celodennГє stravu v jedГЎlni, elektronickГ© knihy, zoЕЎity, videolekcie a vЕЎetko ostatnГ©.

Na Ivanovom postoji nebolo ДЌo meniЕҐ. SpontГЎnne drЕѕaЕҐ krok so sГєДЌasnou situГЎciou na ЕЎkole. DosiahnuЕҐ ДЌo najvyЕЎЕЎГ­ poДЌet bodov bolo dokonca Еѕiaduce. TakЕѕe najmenej ЕЎtyri roky vytrvalosti a plnГ©ho sГєstredenia. NiДЌ inГ© nebolo potrebnГ©. Potom nasledoval ДЏalЕЎГ­ krok.

SpomГ­nal si, Еѕe nie kaЕѕdГЅ z jeho spoluЕѕiakov mal takГ© ЕЎЕҐastie, nie vЕЎetci mali jeho vlohy a schopnosti. Chcelo to vДЏaДЌnosЕҐ za vЕЎetko a vЕЎetkГЅch. ГЃno, uznaЕҐ postavenie stredne privilegovanГ©ho ДЌloveka a na tom si zaloЕѕiЕҐ a udrЕѕiavaЕҐ pozГ­ciu. UdrЕѕaЕҐ si pozГ­ciu.

Ivano tieto prГ­behy poДЌГєval najmenej polovicu svojho Еѕivota, ale toho dЕ€a sa mu hnusili. TГєЕѕil sa vyzliecЕҐ a padnГєЕҐ do postele, ak uЕѕ nie kvГґli spГЎnku, tak aspoЕ€ aby si nasadil slГєchadlГЎ a poДЌГєval audio sny.

Otravovalo ho priznaЕҐ, ale uЕѕ sa nedokГЎzal sГєstrediЕҐ na otcov monolГіg. Nepokoj spolu s Дѕahkou paralГЅzou spГґsobili, Еѕe ho oblieval pot. Mama, ktorГЎ preЕЎla niekoДѕkokrГЎt obГЅvaДЌkou si to vЕЎimla, ale ako vЕѕdy nepovedala slovka.

„Dobre, choď si odpočinúť. Pokiaľ viem, v dnešnej dobe je operácia hračka. Spomínam si za mojich čias, poslalo nás to na týždeň do postele. Mysleli sme len nato, ako využiť výhody záruky. Potom to prešlo. Ako u aktualizácií.“

Ivano sa mechanicky zdvihol. NaЕЎЕҐastie bolo na schodoch zГЎbradlie. Vliekol sa nahor aЕѕ do svojej izby.


* * *

Dostavil sa hlavnГЅ prechod. PoleЕѕiaДЌky na posteli zaДЌal pochybovaЕҐ o uЕѕitoДЌnosti absolvovanГ©ho a budГєceho ЕЎtГєdia. Uvedomil si, Еѕe sa nerozhodoval v sГєlade so svojimi tГєЕѕbami. Napriek tomu preЕЎiel vЕЎetkГЅmi testami, aby sa dostal na cestu primeranГє svojim vlohГЎm, a vhodnГє vzhДѕadom na jeho vlastnosti. Nemusel pochybovaЕҐ, neexistovala nesprГЎvna voДѕba. Napriek tomu sa cГ­til priemernГЅ. UЕѕ aj preto, lebo vedel, Еѕe jeho sny boli v skutoДЌnosti neprijateДѕnГ© a nereГЎlne. RГЎd by iba cestoval a priebeЕѕne rozhodoval, ktorou cestou sa pustiЕҐ. LenЕѕe o svete vedel veДѕmi mГЎlo. Nosil v hlave tak akurГЎt mapy zemegule. V skutoДЌnosti bolo ЕҐaЕѕkГ© si na nich nieДЌo predstavovaЕҐ.

Iba jeden z jeho spoluЕѕiakov s nГ­m ЕЎtudoval v rovnakom odbore. SpoluЕѕiak, s ktorГЅm nikdy ani neprehovoril. Nikdy nedoЕЎlo k Еѕiadnej konfrontГЎcii, nemal naЕ€ho dokonca Еѕiadny kontakt. LenЕѕe poslednГЅ deЕ€ v ЕЎkole sa dohodli, Еѕe sa stretnГє a spolu si pГґjdu obzrieЕҐ miesto ich budГєceho ЕЎtГєdia. KaЕѕdГЎ dostupnГЎ fakulta bola prГ­sne oddelenГЎ od ostatnГЅch.

Nikdy tГє budovu nevidel aj keДЏ sa nachГЎdzala neДЏaleko od jeho domova. Nikdy o nej ani nepoДЌul. Volala sa Kontajner B1. Vzal tablet, aby sa pozrel, ДЌi nГЎjde nejakГ© obrГЎzky. ZvlГЎЕЎtne, Еѕe mu to nenapadlo uЕѕ skГґr.

Ostal sklamanГЅ. Bola tam iba jedna aplikГЎcia na stiahnutie. VyhДѕadГЎvaДЌ niДЌ inГ© neponГєkal, zbytoДЌne sa snaЕѕil.

Pomyslel si, Еѕe k Гєdajom zГ­ska prГ­stup, aЕѕ keДЏ sa tam zapГ­ЕЎe. Otec uЕѕ mu pripomenul, o koДѕko kreditov roДЌne prГ­de, ale spomenul aj rГґzne moЕѕnosti ako nazbieraЕҐ ДЏalЕЎie. Veru, moЕѕno ho naozaj ДЌakГЎ kvantovГЅ skok.

VrГЎtila sa mu trocha nГЎdeje a energie. MoЕѕno bolo naozaj sprГЎvne urobiЕҐ maximum pre zГ­skanie kreditov. RozmГЅЕЎДѕal o pozitГ­vnom vГЅsledku. ObГЎval sa iba jednej veci, Еѕe to bude nad jeho sily.

Neskutočné testy, zavádzajúce otázky a odpovede, všetko aby sa zabránilo získaniu uznania. Lenže ak by to bolo všetko jednoduché, nebola by ani chuť zväčšovať svoj majetok. Alebo aj nie.

Zapol si audiofГіn na prГ­jem svojej obДѕГєbenej stanice, ale ozval sa Hlas svedomia.

„Ivano, teraz sa môžeš stať tým, kým si vždy sníval, že sa staneš. Prestaň myslieť negatívne. Dnes je mimoriadny deň. Užívaj si tieto chvíle s najbližšími. Ukáž im, ako si vážiš všetko, čo pre teba spolu s nami urobili. Vďaka nám všetkým, ktorí sme ti vždy stáli po boku, si sa dožil Veľkého dňa. Staň sa uvedomelým a vďačným človekom. Chceš si vypočuť svoj denný horoskop?“

Ivano nenГЎvidel horoskopy. NenГЎvidel vЕЎetko, ДЌo predpokladalo dozvedieЕҐ sa nieДЌo bez nГЎmahy. Napriek tomu, Еѕe sa to tvГЎrilo ako umenie.

AudiofГіn mu vybral zoznam afirmatГ­vnych skladieb. Napriek tomu, Еѕe poznal iba jednГ©ho z ponГєknutГЅch umelcov. Bol to starГЅ, z minulosti znГЎmy umelec. Jeden z mГЎla, ktorГЅ preЕѕil poslednГ© roky.

Jasne, znova a znova sa o tom uДЌil. V jeho kurze na to mali ЕЎpeciГЎlny predmet. Zanechanie modlГЎrstva a lГЎsky k idolom. Boli naozaj vytvorenГ©. KeДЏЕѕe Program nebol schopnГЅ rozoznГЎvaЕҐ pravГ© zdroje od nepravГЅch, rozhodol, Еѕe sa bez nich zaobГ­de.

Nevedel pochopiť nakoľko je užitočné, správne, záslužné alebo nie, uprednostnil rozseknúť gordický uzol a hodiť slobodné myslenie cez palubu. Ivano si myslel, že artefakt bol otázkou minulosti plnej pochybností a problémov, neistoty, veľkého množstva nesprávnych interpretácií. Všetko bolo navždy preč. Neprežil vývoj kultúry, ale jedno bolo isté, nebolo cesty späť.



Ani zДЏaleka sa necГ­til na to, aby nieДЌo vytvoril, vyuЕѕГ­val pozitГ­vne energie a nechal, nech VoДѕba padne na niekoho vhodnejЕЎieho ako on.

V podstate existovali ЕЎpeciГЎlne ЕЎkoly, veДѕmi ЕҐaЕѕkГ©, kde sa tГ­ najpovolanejЕЎГ­ uДЌili ako byЕҐ objektГ­vni a spoДѕahlivГ­.

Z tohto hДѕadiska dosiahol v teste najhorЕЎГ­ vГЅsledok.

Miloval leЕѕaЕҐ na chrbte a pozorovaЕҐ strop. ZvlГЎЕЎЕҐ vtedy, keДЏ s nГ­m programovanie ladilo. Miloval svoju izbu.

ГЃno, Hlas mal pravdu. Naozaj sa mu splnil sen. Teraz si potreboval oddГЅchnuЕҐ, ale keby teraz zaspal, prehГЎdzal by si noДЌnГЅ spГЎnok.

Pocit pokoja a osobnej realizГЎcie mu vrГЎtil sebadГґveru. Pomaly, pomaly sa zaДЌal cГ­tiЕҐ pripravenГЅ pohnГєЕҐ sa vpred. Postup dopredu vo svojich malГЅch veciach bol jedinГЅ druh cestovania, ktorГ© si mohol dovoliЕҐ. NaplГЎnovanГЎ a vysnenГЎ cestu. Musel iba nechaЕҐ plynГєЕҐ ДЌas, aby ju mohol Гєplne realizovaЕҐ. VЕЎetko spoДЌГ­valo v dГґvere. PomГЎhalo mu vЕЎetko, ДЌo sa nauДЌil, teraz to chГЎpal lepЕЎie. OtvГЎrala sa mu dimenzia realizГЎcie. ЕЅeby mal ДЌip takГє obrovskГє moc? Na toto nemal odpoveДЏ.


* * *

O niekoДѕko dnГ­ sa zdalo, Еѕe si jeho myseДѕ, ДЌi skГґr ДЌasЕҐ ДЌela, zvykla na ruЕЎivГЅ element. Zatelefonoval mu spoluЕѕiak, ktorГ©mu sa podarilo zistiЕҐ jeho ДЌГ­slo cez spoloДЌnГ©ho kamarГЎta. Dostal povolenie absolvovaЕҐ nГЎvЕЎtevu, pretoЕѕe podДѕa otca iЕЎlo o postup, ktorГЅ uznГЎval.

V dopoludЕ€ajЕЎГ­ch hodinГЎch sa stretli pred ich bГЅvalou ЕЎkolou, ktorГЎ bola momentГЎlne zatvorenГЎ.

Oboch premohol pocit nostalgie. V podstate sa tam cГ­tili dobre.

Prehodili pГЎr ГєvodnГЅch slov o tom ako spolu chodili do ЕЎkoly, tГЅkalo sa to prГЎve ich zГЎЕѕitkov z minulosti. MoЕѕno preto, lebo netuЕЎili, ДЌo ich ДЌakГЎ na konci prГЎzdnin. Obaja si udrЕѕiavali typicky chlapДЌenskГЅ prГ­stup, ktorГЅ pripГєЕЎЕҐal moЕѕnosЕҐ zmeny. Preto sa tvГЎrili nedГґverДЌivo voДЌi protokolu ani voДЌi ЕЎuЕЎkande na chodbГЎch, ktorГ© sa evidentne stГЎle prekrГЅvali.

Medzi spolužiakmi prebiehal istý druh konkurencie kto bude lepší a kto získa väčšie výhody, ktoré mohli dosiahnuť pre spoločnú budúcnosť. Niekto hovoril, že jeho postup je lepší, veľkolepejší a uspokojivý, niekto tvrdil opak. V každom prípade nešlo o ich vlastný výber. Viera, že je Program šľachetný a subjektívny, sprevádzala každého študenta plného nádeje. Dokonca viac ako horlivosť a výsledky testov.

KeДЏ sa pohli smerom ku Kontajneru B1, Ivanov kamarГЎt sa nezdrЕѕal.

„Počuj… nakupoval si niečo? Ja nie. Ak chceš, skontrolujem ti účet a ty skontroluješ môj. Môj otec tvrdí, že by som ho mal mať stále pod kontrolou. A tiež, aby som si dával pozor na všetko čo robím a čo si myslím. Ty nemáš strach?“

Na poЕѕiadanie kamarГЎta Ivano namieril svoj mobil na jeho ДЌelo a na jeho veДѕkГ© prekvapenie sa objavila trojnГЎsobnГЎ suma neЕѕ mal on. Nekomentoval to, ale odmietol nechaЕҐ sa ohodnotiЕҐ.

„Prečo nie? Ukážem ti displej, alebo vieš čo? Urob to sám, dám ti svoj mobil a potom hneď vymaž údaj. Vieš ako sa to robí, nie?“

Ivano sa odhodlal. V skutoДЌnosti chcel skontrolovaЕҐ svoj kredit, aby mal prehДѕad.

Vzal kamarГЎtov mobil a vykonal kontrolu. VГЅsledok ho neprekvapil, iba potvrdil to, ДЌo uЕѕ vedel.

Nevymazal Гєdaj a trocha zahanbenГЅ podal mobil kamarГЎtovi, ktorГЅ reagoval zmesou sГєcitu a prekvapenia.

„Môj otec má pravdu,“ povedal.

Ivano pripomenul kamarГЎtovi hodiny etiky: po dosiahnutГ­ dospelosti mohli riadiЕҐ autГЎ na vodГ­k. Na ceste museli byЕҐ presnГ­, obozretnГ­ a disciplinovanГ­. LenЕѕe chcelo to veДѕa ЕЎЕҐastia. Keby spadol nejakГЅ strom alebo by si niekto pomГЅlil manГ©ver, mohli prГ­sЕҐ o Еѕivot bez vlastnГ©ho zavinenia.

„U mňa nejde o šťastie. Je to odmena. Zaslúžená odmena.“

Ivano povedal, Еѕe tajomstvom je urobiЕҐ z komplikovanГЅch vecГ­ jednoduchГ©.

KamarГЎt ho vyzval, aby bol ticho a nikdy viac nevyslovil podobnГє vetu. SlovГЎ ako tajomstvo alebo skratka uЕѕ neboli dovolenГ©. Musel si tГЅm prejsЕҐ a hotovo. ZaslГєЕѕiЕҐ si. Ako on.

KamarГЎt sa na chvГ­Дѕu odmlДЌal. Potom vybuchol a povedal Ivanovi, Еѕe ak bude pokraДЌovaЕҐ v takГЅchto debatГЎch, bude ho musieЕҐ nahlГЎsiЕҐ.

Ivana už vôbec neprekvapovalo, že sa za celých päť rokov nikdy nerozprávali.

Jednako ho uchlГЎcholil. ZГЎroveЕ€ rozmГЅЕЎДѕal, ako by sa dal zГ­skaЕҐ trojnГЎsobok kreditov. Potreboval taktiku.

KrГЎДЌali bez slov ako kopy neЕЎЕҐastia, kaЕѕdГЅ zahДєbenГЅ do vlastnГЅch myЕЎlienok, kontrolovanГЅch mikroДЌipom.

Ivano si spomenul na jednu nГЎvЕЎtevu u starГ©ho otca v domove pre veterГЎnov. Veru, jeho starГЅ otec bojoval svoj poslednГЅ boj. VykonГЎval sluЕѕbu na rozmiestЕ€ovanГ­ striel. Mal teda moЕѕnosЕҐ aspoЕ€ trocha poznaЕҐ svet cez server a satelitnГ© skenery, vЕѕdy keДЏ mu to umoЕѕnilo tajnГ© sledovanie. StarГЅ otec Ivanovu detskГє zvedavosЕҐ uspokojil poДЌas tejto jedinej nГЎvЕЎtevy len veДѕmi mГЎlo. Vojna ho nauДЌila, Еѕe ubolenГЅm a skГєsenГЅm oДЌiam mohlo brieЕѕdenie aj sГєmrak pripadaЕҐ rovnakГ©. A teraz uЕѕ bol presvedДЌenГЅ, Еѕe niet viac pravГ©ho spГґsobu ako si skutoДЌne uЕѕГ­vaЕҐ Еѕivot. NaЕЎe vedomie bolo zasiahnutГ© prГ­liЕЎ veДѕkГЅm mnoЕѕstvom mikroskopickГЅch a makroskopickГЅch vstupov. A tie najsilnejЕЎie, ktorГ© vЕѕdy zvГ­ЕҐazili, boli prГЎve negatГ­vne. Nebolo vГЅchodiska. Nerob si mГЎrne nГЎdeje, Ivano, nerob si mГЎrne nГЎdeje, ani tebe sa to nepodarГ­.

Spomienka na starГ©ho otca sa odrazu preruЕЎila, keДЏ Ivano obdrЕѕal na mobil vГЅstrahu: nepovolenГЎ ДЌinnosЕҐ.

Samozrejme. Aj tak uЕѕ dorazili pred budovu. Obaja sa usmievali a hovorili, Еѕe bolo zvlГЎЕЎtne, Еѕe si ju nikdy nevЕЎimli. AЕѕ teraz sa dozvedeli, Еѕe tГЎto kocka s virtuГЎlnymi oknami a nie ozajstnГЅmi bol Kontajner. KamarГЎt povedal, Еѕe uЕѕ tadiaДѕto prechГЎdzal, ale nevЕЎГ­mal si ho. V kaЕѕdom prГ­pade sa obom pГЅchou nadГєvala hruДЏ. PonГЎhДѕali sa ku vchodu s nГЎdejou, Еѕe sa dostanГє dnu. Ostali sklamanГ­. Bolo zatvorenГ©.

Okolo kocky bol dookola, na vzdialenosť troch metrov, priestor s vydláždenou záhradou a trocha väčšia plocha pred vchodom. Mala dva stupienky.




Конец ознакомительного фрагмента.


Текст предоставлен ООО «ЛитРес».

Прочитайте эту книгу целиком, купив полную легальную версию (https://www.litres.ru/luigi-passarelli/nevolnik/) на ЛитРес.

Безопасно оплатить книгу можно банковской картой Visa, MasterCard, Maestro, со счета мобильного телефона, с платежного терминала, в салоне МТС или Связной, через PayPal, WebMoney, Яндекс.Деньги, QIWI Кошелек, бонусными картами или другим удобным Вам способом.



Если текст книги отсутствует, перейдите по ссылке

Возможные причины отсутствия книги:
1. Книга снята с продаж по просьбе правообладателя
2. Книга ещё не поступила в продажу и пока недоступна для чтения